Škrkavka psia po latinsky Toxocara canis je hladký, na priereze okrúhly červ dlhý 6 - 10 cm, resp. i viac. Žije v tenkom čreve psa.
Je to zarážajúce, ale škrkavka je najrozšírenejším črevným parazitom na svete. Odhaduje sa, že nakazených je až 20% populácie. U väčšiny nakazených sa neprejavia žiadne zdravotné problémy. Pri prepuknutí onemocnenia sa príznaky prejavujú najčastejšie ako bežná chrípka. Môžete trpieť aj tzv. syndrómom chronickej únavy.
Závisí to na štádiu vývoja červov a ich množstve. Škrkavka cestuje krvným obehom po celom tele a pokiaľ sa dostane do pľúc postihnutie sa prejavuje zvýšenými teplotami, kašľom, vykašliavaním hlienu. Ak červy v čreve dospejú, prejavujú sa stratou chuti do jedla, bolesťami brucha, zvracaním a niekedy sa môže dospelá škrkavka objaviť aj v stolici. Pri znepriechodnení čreva väčším množstvom červov, alebo preniknutím červa
cez črevnú stenu je potrebný chirurgický zákrok. Škrkavku poznáme ľahko. Je oblá, dlhá 10 až 30 cm a konce má ľahko zašpicatené. Jej farba je do ružova, prípadne do žlta. Červ býva silný ako tužka a prežíva 1 až 2 roky. Rozmnožuje sa vajíčkami v truse. Tie sú mikroskopických rozmerov, voľným okom neviditeľné. Majú niekoľko silných obalov ktoré um umožnia prežitie až niekoľko rokov. Neškodí im vlhko ani mráz a lieky na odčervenie dospelých červov na vajíčka väčšinou nepôsobia. Zničiť sa dajú silným dezinfekčným roztokom, priamym slnečným žiarením alebo horúcou vodou. Škrkavky má každý mladý pes. Nakaziť sa môže od matky, alebo z okolitého prostredia. z vajíčka sa vyliahne v tráviacom trakte larva, z ktorej sa vyvinie dospelý jedinec. Tento proces trvá asi 30 dní.Pre šteňa je škrkavka skutočne nebezpečná, pretože mladý organizmus ešte nieje tak zocelený ako u starého psa. Z tohto dôvodu je potrebné odčerviť fenku ešte pred krytím. Po narodení odčervujeme šteniatka po 14 dňoch, najneskôr však do 18 dňa po narodení. Po ďalších 14 dňoch odčervenie opakujeme. Dospelých psov odčervujeme v intervale 3 až 6 mesiacov.
Procedúra odčervenia je jednoduchá a väčšina chovateľov ju praktikuje sama. Veterinárny lekár vám najlepšie poradí. Netreba zabúdať na dodržiavanie riadnej hygieny seba, ako aj životného prostredia zvieraťa. To čistíme dezinfekčnými prostriedkami, alebo horúcou parou.
